2. ročník: Zimný semester
POZOR!!! Blog je presťahovaný na novú stránku (SEM). Viac info TU.
V tomto článku sa budem venovať zimnému semestru vo všeobecnosti a najmä biochémii, a jednotlivým skúškovým predmetom sa budem potom venovať osobitne.
Nástup do druhého ročníka bol hneď od začiatku šokujúci v porovnaní s takmer bezproblémovým nástupom do prváku. Spomínam si, že hneď druhý týzdeň sme písali test z biochémie (najhorší predmet na svete) a asi o 2 týždne na to nás čakal pitevný týždeň. Proste nás rovno hodili do ľadovej vody.
Heslom tohto zimného semestra bolo "Winter is coming" (verím, že veľa z Vás pozeráva Game of Thrones :D), pretože napriek všetkým útrapám semestra najväčším strašiakom pre väčšinu študentov bolo skúškové, kde nás čakali anatómia s histológiou. Napriek tomu sme sa tam však najskôr museli dopracovať, čo bolo nie celkom jednoduché, najmä kvôli mojej "obľúbenej" biochémii.
Aby ste chápali systém, akým to na LFUK v BA prebieha a prečo pre biochémiu nenájdem pekného slova, tak Vám to trošku objasním. Každý týždeň sme písali test, čo by ešte bolo v poriadku, lenže ten test mal 10 otázok, z toho 8 malo 4 možnosti (každá mohla byť správna aj nesprávna) a posledné 2 otázky boli tvorivé (väčšinou nejaké reakcie). Za každú otázku ste mohli získať 4 body, teda spolu 40. Najhoršia na tom by ani nebola tá 80% - tná hranica (teda 32 bodov, aby ste prešli totálne s odretými ušmi a s E v indexe), ale skôr to, aké hrozné boli tie otázky. Bežne sme mali predpísaných na každý týždeň sa naučiť 30 strán (niekedy to bolo samozrejme menej, niekedy viac) pričom boli presne vypísané strany a kapitoly, ktoré sa treba naučiť. Keď sme sa však sťažovali, že nejaká z otázok sa nenachádzala v predpísanom učive, dostali sme radu, nech sa nespoliehame na tie vypísané strany a kapitoly. Vravíme si, dobre, a čo sa teda máme učiť? Prišlo mi to, ako by odomňa chceli aby som si na každý týždeň prešla celú biochémiu.
Čo však bolo ešte horšie bolo to, že som biochémiu mávala v stredu, pričom v utorok bývajú párty a preto som tam neraz sedela po opici. Tak si možno môžem tak trochu za to aj sama, že ten predmet tak nemusím. :D Každopádne si myslím, že ten systém je zbytočne zle nastavený. Už len tá obrovská hranica je niečo neuveriteľné. Jedno šťastie však bolo to, že ak ste nenapísali jeden test, nemuseli ste ho opakovať, ale na konci sa to priemerovalo a až vtedy ste museli dosiahnuť tých 32 bodov. Avšak, kto nedosiahol, musel písať kreditový test z celého semestra, ktorý bol stavaný rovnako ako priebežné testy, akurát obsahoval ešte oveľa viac otázok. Úprimne som si nevedela predstaviť, že počas učenia sa na skúšku z anatómie by som sa ešte stihla naučiť celosemestrové učivo z biochémie a napísať kreditový test na 80%. Skrátka, hneď na začiatku som pochopila, že musím prejsť prostredníctvom priebežných testov, lebo inak nemám šancu.
Nejdem ani spomínať koľko námahy mi dalo sa vôbec pustiť do toho pre mňa absolútne nezáživného a nezaujívamého predmetu. Bola som z toho strašne frustrovaná a navyše ma hnevalo strašne to, že testy vôbec neodzrkadľujú naše vedomosti (čo však zase niekedy bola aj výhoda, keďže som niekedy ani netušila o čo ide :D). Proste mi biochémia otravovala život a keby aj nebolo iných predmetov, tak ste sa aj tak mali na ňu celý týždeň čo učiť. Situácia začínala byť neúnosná ak sa k tomu pridali zápočty z iných predmetov a človeku už fakt začínalo šibať. Preto sme strašne často chodili na párty :D. Je to trochu paradox, ja viem, ale bez nich by som to asi v psychickej pohode nezvládla. Vyvetrali sme hlavy a na druhý deň zase horsa do učenia.
Zanedlho nás čakal pitevný týždeň. Ten bol rovnako namáhavý ako prvý pitevný týždeň ešte v prvom ročníku, ale už sme aspoň vedeli do čoho ideme. Nejako sme to prežili, avšak na popitevnom pohovore som nedopadla najlepšie. Vytiahla som si otázku ktorú som sa síce učila ale vôbec nie nejako podrobne, ale myslela som, že to musí stačiť. Zjavne však skúšajúci nebol spokojný ale nakoniec, po tom ako ma tam dusil ďalšich 15 minút, keď som už nemala čo povedať, ma poslal preč s Dčkom. Podstatná však nebola tá známka ale zlý pocit, aký vo mne to skúšanie zanechalo. Samozrejme som bol rada, že som prešla, aj keď ku koncu toho skúšania som si vravela, nech ma radšej aj vyhodí len nech ma tam už toľko netrápi. Bolo to dovtedy to najnepríjemnejšie skúšanie, aké som zažila.
Potom sme sa však pohli ďalej a život sa znovu točil okolo biochémie. Dokopala som to nejako na tých 32 bodov a aj s Ečkom v indexe som bola šťastná, že nemusím písať kreditový test. Potom však prišli ďalšie starosti v podobe skúškového, čomu sa už budem venovať v ďalšom článku, tak zatiaľ sa majte pekne! :)