Maturitný ročník

 

Začala som chodiť na doučovania do Bratislavy. Prvé doučko bolo riadne trápne, bola som tam s rodičmi a ešte som nebola nič naučená a hneď mi dali písať test. Viete si teda predstaviť, ako to dopadlo. Stolerovali mi to len kvôli tomu, že som tam bola prvý krát. Do druhého doučovania, som sa naučila toľko otázok, koľko mi kázali (ak to neviete, tak do Bratislavy sú vydané podklady s 1500 otázkami z chémie a 1500 otázkami z biológie). Poviem Vám, že tieto doučovania sú dosť finančne a časovo náročné a rozum Vám tam do hlavy nenalejú. Je to užitočné v tom, že Vás to donúti učiť sa. Z biológie som napredovala oveľa rýchlejšie ako z chémie (čo je celkom prirodzené, preto Vám neodporúčam naučiť sa najskôr biológiu a chémiu si nechávať nakoniec).

 

Takto som cestovala každý druhý piatok a v sobotu som mala doučovanie. Viete si predstaviť, čo som mala z takého víkendu. Áno, nemala som z neho nič. Tým sa nechcem sťažovať, naopak som rada, že som mala túto možnosť. Donútilo ma to učiť sa na prijímačky už prakticky od začiatku ročníka, pričom niektorí si to nechávajú na druhý polrok a potom nestíhajú. Ako sa hovorí, opakovanie je matka múdrosti a pri týchto otázkach to platí dvojnásobne. Strašne ľahko sa zabúdajú. 

 

No a takto pekne som si prežívala až do maturít. Na ne som sa učila asi 2 týždne a bol to dosť stres, keďže som nevedela do čoho idem. Avšak nebojte sa maturity, skúšajú Vás tam starí známi učitelia, na vysokej to tak už nebude. Po maturitách som mala ešte asi 2 - 3 týždne do príjimačiek, ktoré som venovala učeniu otázok. Nakoniec, keď som išla na prijímačky, nemôžem povedať, že som mala nejaký stres, pretože som bola na testy zvyknutá a pripravená.

 

Nakoniec sa moje úsilie vyplatilo a ja som tam, kde som chcela byť :). Pokiaľ to chcete aj vy tak makajte a nevzdávajte sa :)