Prvý semester na medicíne - časť druhá
V predošlom článku som skončila opisom prvého dňa školy. Nebojte, nebudem každý deň opisovať osobitne, ale prvý deň človeku predsa len viac utkvie v pamäti ako iné.
Prvou významnejšou udalosťou v tomto semestri bol zápočet z biológie. Naozaj poctivo som sa naň učila, keďže malo ísť len o desať otázok so štyrmi možnosťami (každá mohla byť správna alebo nesprávna) a keď ste čo i len jedinú možnosť v otázke označili zle, za nesprávnu sa považovala automaticky celá otázka (teda všetky 4 možnosti). Podľa mňa dosť nespravodlivý systém, ale čo narobíme? Bola som naučená naozaj odpredu dozadu a odzadu dopredu a asi mi chýbala pokora, keďže som si myslela, že žiadna otázka ma nemôže prekvapiť. Zapamätajte si: aj keď si myslíte, že viete všetko, neviete v podstate nič.
Keď som začala písať, bola som až prekvapená, že nad niektorými možnosťami sa naozaj neviem rozhodnúť, pretože som to nečakala. Stres na mňa začal pôsobiť až keď som písomku odovzdala a čakala som na výsledok. Už hneď som vedela o minimálne jednej chybe. Keď sme sa konečne dočkali výsledkov, najskôr nám ozmámili, kto neprešiel a ja som medzi nimi našťastie nebola, ale to som ani nečakala. Totiž pred testom som predpokladala, že dostanem A, prinajhoršom B. Keď mi oznámili, že mám D, bola to rana pod pás.
Asi hodinu alebo dve som sa s tým nevedela vyrovnať a potom som si uvedomila: čo riešim? Predsa aj tak mi nejde o červený diplom a keby aj išlo známka zo zápočtu sa tam asi ani neráta. Pomyslela som si aj na tých chudáčikov, ktorí nespravili a tiež sa určite učili, ale pri tom nespravodlivom systéme vôbec nebolo ťažké nespraviť to. A zároveň som si povedala, že na ďalší zápočet sa nebudem pripravovať tak poctivo ako teraz a dostala som tiež D. Rozdiel bol však v tom, že za toto D som bola naozaj šťastná. Vidíte, aký môže byť rozdielny pohľad na rovnakú známku? :D
Ďalším zápočtom bol zápočet z biofyziky. Niečo som sa učila, ale veľa som tomu naozaj nedala. Keď som v nedeľu prišla na intrák a spolubývajúce mi vraveli, čo sa učili, chytila ma panika. Viete, totižto na biofyzike nám nevedeli nikdy normálne povedať, čo sa vlastne máme naučiť. Vtedy som začala trošku stresovať, ale povedala som si, že už teraz s tým nič neurobím, ľahla som si a žačala som sa modliť :D. Sľubovala som, že budem poctivejšia, len nech ten zápočet urobím. Nakoniec sa mi to podarilo a ešte nadmieru dobre, mala som okolo 80%. Tie otázky mi prišli také, že stačí len minimum vedomostí, ale potrebná je najmä logika. Čo sa už nedá povedať o druhom zápočte. Ak toto číta nejaký môj spolužiak, určite chápe o čom hovorím.
Druhý zápočet sme písali na počítačoch, otázky boli stavané asi pre jadrových fyzikov a hodnotenie bolo tiež dosť zlé. Neviem akým zázrakom sa mi to podarilo urobiť (spravili sme len traja z dvadsaťčlennej skupiny. Nakoniec drvivá väčšina ročníka nespravila a oni boli nútení znížiť hranicu zo 60% na 40%. Dosť veľký rozdiel, čo poviete? :D
Najlepšie z môjho pohľadu boli zápočty z anatómie, pretože tú som sa ako jedinú učila ako tak poctivo. Samozrejme, že pred zápočtami sme sa to so spolubývajúcimi učili ešte o niečo viac, ale nikdy sme s tým nemali nejaký problém.
Myslím, že sa mi podarilo ako tak zhrnúť môj semester z toho školského hľadiska. V ďalšom článku sa budem venovať samotnej skúške z biofyziky a potom by som zhodnotila môj semester z "voľnočasového" pohľadu. :)