Prvý semester na medicíne - časť prvá
Nástup na vysokú školu pre mňa znamenal veľkú životnú zmenu. Už len život na intráku, kde Vám maminka nenavarí, je úplne niečo iné ako byť doma a chodiť na strednú. Povedala by som, že tento internát je najväčšou zmenou, ktorá sa spája so začatím vysokoškolského štúdia.
Má to samozrejme aj svoje výhody. Nikto Vás nekomanduje (pokiaľ nemáte panovačných spolubývajúcich), upratovanie tiež nie je až taká nutnosť ako doma a tiež sa nikto nezaoberá tým, kedy prídete domov po párty. Nieže ja by som mala nejakých nenormálne prísnych rodičov, práve naopak, ale informovaní sú radi, tak ako každý iný. Keď bývate na intráku, nie je potrebné ich až tak podrobne informovať, ako keď ste doma. Tým nechcem povedať, že im máte niečo zatajovať, ale chápete.
Život na intráku však aj vyžaduje dobrú dávku samostatnosti. Pokiaľ ste neboli samostatní dovtedy, budete sa to musieť naučiť tam. Nikto Vám nenakúpi, neoperie, neožehlí, nenavarí... (Pokiaľ nemáte prehnane starostlivých spolubývajúcich :D). Taktiež sa musíte naučiť dobre hospodáriť s peniazmi, aby Vám vystačili na celý mesiac. (Pokiaľ zase nemáte prehnane štedrých spolubývajúcich :D - ale nie to už preháňam). Každopádne intrák je aj istá škola života, čo Vám na škodu rozhodne nebude.
Ja som sa na tento spôsob života adaptovala celkom rýchlo. Pomohlo mi, že som vychytala dobré spolubývajúce, ktoré mi to uľahčili. Myslím, že to je jeden z najdôležitejších faktorov. Našu malá izbietku, starú a ošúchanú som si po čase aj obľúbila a teraz sa mi normálne za ňou cnie, keď som tam dlhší čas nebola. Na začiatku semestra by som neverila, že takéto slová zo seba niekedy vypustím :D. Tá voľnosť je však opojná a tá pozitívna emócia sa spája práve s tou izbou. Asi preto som si ju obľúbila.
Na začiatku semestra sme so spolubývajúcimi stále niekam chodili (učenia veľa nebolo a mne bolo smutno za domovom, preto som radšej niekam vypadla, aby som na to nemusela myslieť). Po čase nás to však jednak omrzelo, a tiež učenia pribudlo, takže sme sa postupne viac a viac udomácňovali na našej izbičke. Táto izba sa postupne stala našou spálňou, študovňou a dokonca aj kuchyňou (aj keď si tam varíme len vifonky a rožky s maslom :D).
No ale už by som mala napísať aj niečo o škole. Minule som sa zamýšľala, či si viem spomenúť na môj prvý deň v škole. Bola streda a mali sme prednášku z anatómie. Bola to prvá a posledná prednáška na ktorej som bola. (Áno, viem, mala by som byť svedomitejšia a aspoň občas sa tam ukázať, už som si aj dala predsavzatie do druhého semestra, že tam chodiť budem, aj keď... :D). Preberali sme kosti, základnú stavbu, rozdelenie, osifikáciu a podobne. Keďže noc predtým som spala asi 3 hodiny (práve vtedy bola uvítacia párty na Plťke), hlava mi stále viac a viac klesala smerom k lavici. Potom však ešte nasledovala prednáška z biológie a náš prednášajúci bol taký naspídovaný, že moje otupené zmysly nestihli vnímať takmer nič. Čiže prvý deň nič moc.
Ďalej som už nejako preplávala, ráno som spávala v podstate do kedy som chcela, keďže rozvrh mi to dovoľoval a na prednášky som nechodievala. Nemyslite si však, že to bolo zadarmo. Ráno som síce mohla spať, ale školu som mala od pondelka do piatku, kým niektorí to mali nahustené len do troch či štyroch dní. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, tak to už chodí.
Keďže tento článok je už teraz dosť dlhý a ja som už pomerne unavená, rozdelím túto tému do viacerých častí. Dobrú noc :)