Skúška z anatómie - 2. časť
POZOR!!! Blog je presťahovaný na novú stránku (SEM). Viac info TU.
Pokiaľ ste ešte nečítali 1. časť, tak Vám odporúčam si ju najskôr prečítať TU.
"Lekár bez znalosti anatómie sa podobá krtkovi. Obaja bádajú v temnotách a zanechávajú za sebou kopčeky hliny."
Výrok, ktorý ste bezbochyby viacerí z Vás už počuli. Samozrejme ako na väčšine múdrostí, ktoré niekto povedal (väčšinou ani netušíme kto), sa aj tu nájde veľa pravdy. Poznám ešte další výrok a zhodou okolností aj viem kto ho povedal. Bola to doc. Eliška Kubíková, predsedkyňa anatomického ústavu a prodekanka LFUK a prvý krát som ju to počula povedať ešte na prijímačkách. Výrok znel:
"Tak ako je písmeno "A" na začiatku abecedy, tak anatómia stojí na začiatku medicíny."
Vtedy som však ešte celkom netušila o čom hovorí. Teraz to už chápem, dokonca možno viac ako by som chcela. Ja osobne tiež považujem anatómiu za základ medicíny, pretože na čo budete vedieť biochemické a fyziologické procesy, ktoré v tele prebiehajú, keď nebudete vedieť kde, v akých štruktúrach sa to deje? No asi by Vám to na veľa nebolo. Pri každom predmete sa zas a znova vraciame k starej dobrej anatómii, aj keď na to, aby sme ju vedeli naozaj poriadne, nepostačí asi ani celý život, tobôž nie pár týždňov rýchlokurzu v skúškovom. Áno, až tak náročná je anatómia.
Ale už späť k mojej skúške. Testom som prešla a nasledovala praktická časť. Čakanie pred pitevňou mi prišlo nekonečné a dokonca som na rad prišla až úplne posledná. Nestačilo by, že tam musím sedieť a čakať, ale plus som ešte musela počúvať ostatných zbiflených ľudí, ktorí sa snažili za tých 15 minút si akoby zopakovať celú anatómiu. K mojim ušiam doliehali samé neznáme výrazy, pričom oni o nich hovorili, ako keby to boli tie najjasnejšie veci pod Slnkom. Najhoršie bolo, keď sa niekto niečo opýtal mňa, napríklad: "Nevieš kadiaľ prechádza nervus pudendus?". Ja som len vypúlila oči, či sa toto vážne niekto učil. Vysvitlo, že skoro všetci okrem mňa.
Á tu je, beťár jeden.
Keď som tam už čakala sama, von vyšlo dievča, ktoré povedalo, že som na rade. Vošla som dnu a dozvedela som sa, že ma ide skúšať ten istý skúšajúci ako na mojom neslávnom popitevnom pohovore. Pulz asi 150, ale vravím si, že mi určite dá dobrú otázku. Pristúpil ku mne a hovorí: "Kolegyňa, vy si zatiaľ rozmyslite, ja ešte doskúšam kolegu." Otázka znela takmer identicky, ako tá, ktorú som dostala na popitevnom. ARE YOU FUCKING KIDDING ME?!! bolo jediné, čo sa mi honilo hlavou. Za celý ten čas na "rozmyslenie", som si rozmyslela akurát tak koľkými spôsobmi by som najradšej zavraždila skúšajúceho. Narátala som asi 8.
No nič, asi letím, pretože vôbec k tejto otátzke neviem viac, ako ku tej, ktorú som mala na popitevnom a toto je už skúška. Isto ma vyrazí. Nad ničím iným som nebola schopná rozmýšľať. Za minútku sa ku mne vrátil, tak som začala. Vypotila som pár zmysluplných viet, ktoré som vedela a skončila som. Pochpil, že som dohovorila a tak sa začal pýtať. Totálne som tipovala, ale našťastie som niektoré veci trafila, iné zas nie.
Napodiv sa ku mne správal oveľa lepšie ako pri našom poslednom stretnutí a po nie dlhom skúšaní ma poslal preč s C, že horšie mi už pred ústnou skúškou nechce dať. :D Vravím si, tak dík no. Ale naozaj som bola rada, že to takto dopadlo.
