Stres a davová psychóza paniky

Tak a máme po tom. Nebola to žiadna sranda, ale pekne po poriadku.

Ráno som sa zobudila do pekného slnečného rána zmierená s osudom. V autobuse som sa viezla s tým, že idem ten test spraviť, nech sa deje, čo sa deje. Prežiť som však ešte najskôr musela biológiu a angličtinu.

Na biológii som doslova zaspávala, oči mi len tak klipkali, hlavu som mala podopretú rukami a len tak tak som nezaspala. V druhej polovici dvojhodinového cvika som sa však veľmi rýchlo prebrala. Dostali sme echo, že na anatómii dostaneme test zostavený zo starých otázok, ktoré sme síce mali k dispozícii, ale nikto sa ich neučil, pretože nám všetci vyučujúci tvrdili, že sú zostavené nové otázky a tie staré sa nemáme učiť, lebo nám to bude aj tak na nič.

A potom to začalo. Samý šum, stres, vo vzduchu bolo cítiť skupinovú paniku. Každý rýchlo zháňal staré otázky s odpoveďami, posielali si ich navzájom a fotili. Ja som nebola výnimka :D Keď som ich už mala bezpečne v mobile, trošku som sa v nich zorientovala a potom som si povedala, kašľať na to, bude ako bude a poslednú hodinku pred testom som sa do nich ani nepozrela.

Ja nie som vôbec stresový typ, ale tá skupinová panika mierne nakazila aj mňa. Keď som si uvedomila, že som trochu vystresovaná, povedala som si, že stačilo a že to proste spravím, aj keď ešte neviem ako.

Keď som dostala test, uvedomila som si, že na prvej strane mám vyznačené odpovede. Hneď som si však všimla aj viaceré chyby a preto som sa radšej spoľahla na vlastný úsudok. Na ďalších stranách už nič vyznačené nebolo. Dostala som sa do polovice testu a fakt som si verila, išlo mi to. Zatiaľ ma nejako extrémne neprekvapila žiadna otázka.

Od polovice vyššie sa to však mierne zhoršilo,  prichádzali otázky, nad ktorými som sa musela čím ďalej tým viac zamýšľať, niekedy tipovať. Nenechala som sa však vyviesť z rovnováhy, horko ťažko som to dokopala do konca a položila pero. Poslednými otázkami som si nebola vôbec istá, išlo o topografické oblasti, ktoré som si pozrela len veľmi zbežne. Povedala som si, že mám ešte dosť času a preto skúsim niečo vyťažiť z fotiek v mojom mobile.

Hľadať medzi tými 330 otázkami tie moje nebolo vôbec jednoduché a bola som z toho iba v strese. Podarilo sa mi skontrolovať asi 3 alebo 4 otázky, mala som ich viac menej dobre ale niečo som si predsa len opravila.

Potom som si povedala, že dosť bolo stresu, odovzdala som test a odišla. Išli sme s kamoškou na kávu a čakali tam, kedy na nástenku vyvesia výsledky. Ona sa už od spolužiakov skôr dozvedela, že spravila a ja som musela stále čakať na výsledok. Naozaj som si nič iné neželala, len nech spravím.

Nakoniec sme sa vybrali naspäť do školy skontrolovať tú nástenku. Rýchlo som si vyhľadala v tabuľke svoje číslo a keď som uvidela výsledok skoro som zamdlela...

...od šťastia :D Spravila som a to ešte s poriadnou rezervou, výsledná známka C. Zvyšok dňa si len pospevujem a radujem sa. Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste mi vysielali pozitívnu energiu, asi to zabralo :D Ale teraz už padám od únavy (asi z tej skupinovej paniky) a to sa ešte musím začať učiť histológiu, čo sa mi ale absolútne nechce. Všetko však vyvažuje môj vnútorný pocit šťastia a spokojnosti. :)

P.S.: Počula som také fámy, že niektorý spolužiaci dopredu vedeli o tom, že na teste dostaneme staré otázky. Týmto im chcem odkázať, nech sa niekam strčia a že sú absolútne nekolegiálni, že to nedali vedieť ostatným. Ak to nie je pravda, tak sa hlboko ospravedlňujem. :)