Skúška z anatómie - 1. časť

POZOR!!! Blog je presťahovaný na novú stránku (SEM). Viac info TU.

Ako som už spomínala v predošlom článku, od začiatku 2. ročníka bola pre väčšinu študentov najväčším strašiakom práve skúška z anatómie. Preto aspoň pre mňa bolo heslom semestra "Winter is coming", čím som si pripomínala prichádzajúcu hrozbu. Niet sa čomu čudovať, veď niekedy sa aj hovorievalo, že kto ju má za sebou je už polovičným doktorom. Ja si však myslím, že by sa do kritérii mala zaradiť aj skúška z biochémie :D. Ale k tomu neskôr. Obľúbenou slovnou hračkou bolo ešte príslovie "Aj na psa príde Mráz" a to práve preto, že my asi ako jediná fakulta sa učíme anatómiu z kníh, ktoré napísal pán prof. Mráz, pretože učí na našej fakulte. 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt winter is coming

Myslím, že anatómia je prvá naozajstná skúška, pri ktorej získate aspoň nejaký prehľad o tom, čo Vás ešte za nasledujúce roky čaká. Práve pri nej si uvedomíte aké neuveriteľne komplikované je ľudské telo. Je to zároveň fascinujúce, ale aj odstrašujúce, keď si predstavíte, že to všetko musíte vedieť. 

Paradoxom je, že počas semestra som venovala anatómií asi najmenšiu pozornosť (samozrejme okrem pitevného týždňa). Nie že by som to robila naschval, ale mali sme dokopy len 4 cviká, potom pitevný a s výučbou anatómie bol koniec.Všetci počas semestra riešili najmä biochémiu (pozri predošlý článok), takže anatómia aspoň v mojom prípade bola odsunutá na vedľajšiu koľaj.

Reálne som sa začala učit začiatkom decembra, avšak ešte to nebolo také to naozajstné učenie na skúšku. Však niekde začať treba :D. Popri tom som ešte musela napísať záverečné zápočty z biochémie, fyziológie a histológie, pričom som do posledného týždňa semestra nevedela, či prejdem z biochémie a nebudem musieť písať kreditový test. To by znamenalo, že anatómia sa v poradovníku posunie ešte ďalej,

Súvisiaci obrázokNaštastie som však všetko zvládla a asi týždeň pred Vianocami som sa už začala naozajstne učiť. Skúška ma čakala v polovici januára. Stanovila som si režim, že som každé ráno vstávala o 8:00, naraňajkovala som sa, dala som jesť psovi a išla sa učiť. Na obed som sa išla najesť, znova učiť. Takisto aj večer. Knihy som zatvárala asi okolo 21 - 22:00, čo sa môže niektorým zdať skoro, ale ja tvrdím, že spánok proste neobetujem. :D Keby som sa ja učila v noci, to by už muselo byť niečo veľmi vážne (nie že by anatómia nebola, ale išla som len na prvý termín, takže som si to mohla dovoliť). 

Prvé dva týždne som sa učila a nejako sa nad tým nezamýšľala. Plnila som si svoj vopred stanovený plán a bola som v pohode. Musím však podotknúť, že vôbec nie som ten typ, ktorý sa učí všetko dokonale a dopodrobna. Ja sa radšej naučím toho viac a menej podrobne a hlavne sa tomu snažím porozumieť. Nedokážem sa bifľovať, čo bola pri anatómii skôr nevýhoda, keďže väčšinu sa musíte naučiť naspamäť. 

Tretí týždeň to už začalo byť horšie. Keď sa každé ráno budíte s vedomím, že tento deň bude taký istý ako tých predošlých 10 a takisto aj nasledujúce dni budú presne rovnaké, prejde Vás nálada hneď ráno. So zlou náladou však ide horšie aj samotné učenie a začínate sa utápať v bludnom kruhu - máte zlú náladu, snažíte sa učiť ale nejde to veľmi dobre, preto si uvedomujete, že čím pomalšie Vám to pôjde, tým viac sa musíte učiť a z toho máte zase len horšiu a horšiu náladu. V týchto chvíľach vôbec nie je ťažké sa dostať do depresie.

Mne sa to našťastie nestalo, aj keď mi viackrát nebolo všetko jedno. Keď mi to už naozaj nešlo, proste som si dala pauzu na odreagovanie a zlepšenie nálady. Nálada však bola lepšia len počas pauzy a ako náhle som sa začala učiť, znovu padla na bod mrazu :D. V týchto chvíľach je najlepšie sa nezamýšľať nad svojim úbohým osudom medika a len makať. Aj keď to sa oveľa ľahšie povie ako urobí v praxi. Nič iné však nezostáva, pokiaľ chcete ostať aspoň v akej takej psychickej pohode.

Nejako som to dokopala do toho januára a týždeň pred skúškou som odišla na intrák. Zmena prostredia mi pomohla, a tiež sme tam boli viacerí mučiaci sa ľudia a to mi tiež prospievalo, pretože som cítila akýsi pocit spolupatričnosti. 

Deň pred skutočnou skúškou bola ešte praktická časť a test, ktoré ste museli zvládnuť, aby ste mohli prísť aj na druhý deň. Test pozostával zo všetkých testov, ktoré sme písali počas troch semestrov anatómie, z ktorých ste mali vybraných 50 otázok. Otázky boli dopredu dostupné, ale na to aby som sa ich učila ich bolo príliš veľa (okolo 1000) a ja som na to proste nemala čas. Keďže som mala prejdených väčšinu otázok na ústnu skúšku, spoľahla som sa na to, že musím zvládnuť aj test. Našťastie sa to podarilo a ja som pokračovala na praktickú čať.  

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt to be continued

Komentáre

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Blog